Starostlivosť po zime

Od januára sa v záhradách môže vykonávať orezávanie stromov a krov – zmladzovací a výchovný rez. Pri tejto práci musíme dávať pozor, aby sme nepoškodili trávnik. Pri zamrznutom ani pri rozmočenom povrchu nesmieme po trávniku chodiť ani ho nijako zaťažovať, to znamená, že na trávnik v záhrade nepúšťame ani domácich miláčikov. Keď je trávnik zamrznutý, chôdzou po ňom dochádza k polámaniu stebiel trávy – takto poškodené sú po rozmrznutí náchylnejšie na choroby. Pri rozmrznutej premáčanej pôde zas zaťažovaním plochu rozbahníme a vytlačíme z pôdy vzduch – korene bez neho nemôžu rásť, zahnívajú a trávnik môže byť celkom zničený.
Keď sa začne v záhrade prebúdzať život a všetko sa zazelená, musíme venovať najviac pozornosti práve trávnatým plochám. Ak je už pôda rozmrznutá a primerane suchá, prvé, čo treba urobiť, je trávnik dokonale vyhrabať ostrými hrabľami. Netreba sa báť ani hlbšieho zásahu – vyhrabaním odstránime z trávnika odumreté časti, mach, zvyšky listov z okolitých stromov a krov a povrch mierne prekypríme.

S oteplením sa na jar v trávnikoch najčastejšie stretávame s plochami pokrytými bielym povlakom – tzv. snežnou plesňou. Pokiaľ sú to len lokálne malé fliačiky, odstránime ju vyhrabaním, pri väčšom postihnutí musíme pristúpiť k chemickému postreku. Holé plochy potom prekypríme a dosejeme. Snežná pleseň dokáže zlikvidovať celý trávnik a je dôsledkom hlavne nesprávneho výberu trávnej zmesi.

Už počas vlaňajšieho leta sa začali v trávnikoch vyskytovať rôzne huby – hlavne tam, kde sa nadmieru zavlažovalo a súčasne hnojilo. Dá sa preto predpokladať, že v tomto roku bude ich výskyt ešte väčší. Spóry húb sa šíria vzduchom, preto sa pred nimi nijako neochránime. Jedinou prevenciou je dobrý zdravotný stav trávnika, t. j. založenie na kvalitnom substráte, výber vhodnej trávnej zmesi, primerane hustý porast (prehustené trávniky sú náchylnejšie na ochorenia), správna výživa, správne kosenie, pravidelné mechanické ošetrovanie.

Vhodný substrát (zemina) je pre rast a dlhodobý dobrý vzhľad trávnika, ale aj celej záhrady, najdôležitejší. Šetriť v tejto oblasti sa neoplatí. Pokiaľ je záhrada v dobrých pôdnych podmienkach, stačí pôdu pred založením záhrady správne vyhnojiť. Väčšinou sa ale pôda v záhrade zdevastuje pri výstavbe alebo rekonštrukcii, prípadne sa domy stavajú v podmienkach nevhodných pre zakladanie záhrad (kamenistý, suchý a priepustný podklad alebo naopak podmáčané ílovité pôdy). V takýchto prípadoch je potrebné naviezť potrebné množstvo kvalitnej zeminy, v podmienkach s príliš vlhkými pôdami plochu oddrenážovať a ílovitú ťažkú pôdu vylepšiť pridaním kremičitého piesku, rašeliny alebo substrátu s vysokým podielom organickej hmoty. V takto pripravených podmienkach bude trávnik aj ostatné rastliny dobre rásť a bude vyžadovať podstatne menej starostlivosti.

Ak ale máme trávnik už založený a pôdne podmienky nie sú ideálne, môžeme mu pomôcť – po prvom alebo druhom jarnom kosení trávnik prerežeme špeciálnym vertikutátorom do hĺbky 1 - 2 cm, na príliš vlhkých pôdach aj prevzdušníme (predierujeme – ručne alebo strojom sa z trávnika vyberú valčeky cca 5 cm dlhé a 1 cm v priemere). Odstránime tým z trávnika staré a odumreté časti a pôdu rozrušíme, čím vytvoríme priestor pre rast nových koreňov. Po takomto ošetrení rozprestrieme na trávnik 0,5 – 1 cm vrstvu preosiateho kompostu, jemnej rašeliny alebo na vlhkých pôdach kremičitého piesku zmiešaného s rašelinou. Dodáme tak do pôdy organickú hmotu, ktorá v priebehu roka udržiava v koreňovom priestore dostatok vzduchu a primeranú vlhkosť.

So substrátom súvisí aj správna výživa. Kosením z trávnika odstraňujeme počas celého roka veľké množstvo hmoty – aby sa mohla vytvoriť, rastliny potrebujú dostatok živín. Na jar alebo pri výseve je potrebné tzv. štartovacie hnojenie – používame dusíkaté hnojivá (napr. liadok amónny) s kyslou reakciou, ktorá je pre trávnik vhodnejšia. Ideálne je aplikovať hnojivo postrekom, aby sa zabezpečilo rovnomerné hnojenie. Môžeme tiež použiť posýpacie vozíky, ktoré sú už dnes bežne dostupné a v záhrade ich využijeme počas celého roka. V priebehu roka sa trávniky prihnojujú približne 1-krát za mesiac kombinovanými hnojivami – na trhu je dostatok špeciálnych trávnikových hnojív aj s herbicídnym účinkom. Posledné hnojenie približne v septembri by malo byť hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktorý zabezpečuje lepšie vyzrievanie pletív a tým lepšie prezimovanie trávnika.

Zavlažovanie je, dá sa povedať, súčasťou výživy trávnika – voda, pôda a živiny sú základom pre všetky zelené rastliny. Tu sa často stretávame s problémami, ktoré vedú k tomu, že trávnik nie je kvalitný a je atakovaný hubovými chorobami. Súvisí to hlavne s predstavou, že čím viac sa trávnik polieva, tým bude krajší. Nie je to pravda, časté zalievanie v malých dávkach spôsobuje zakoreňovanie len vo vrchnej vrstve pôdy, trávnik teda ľahko vymŕza. Príliš veľa vody na zle priepustných pôdach zas spôsobuje zamokrenie, vytlačenie vzduchu z pôdy a zahnívanie koreňov. Aj tu teda platí – všetko s mierou. Trávnik by sme mali zavlažovať skutočne len v mimoriadne suchých a teplých obdobiach. Odporúčam otestovať hĺbku premokrenia, t. j. do akej hĺbky voda pri zalievaní zasiakne – malo by to byť do 10 – 15 cm, čo je priestor, kde trávnik zakoreňuje. Pred ďalším zalievaním skontrolujeme, či je pôda v tejto hĺbke už suchá. Ak je ešte vlhká, zalievanie odložíme. Takto vypestujeme dobre zakorenený odolný trávnik a súčasne ušetríme množstvo vody.

Pre dobrý vzhľad trávnika je dôležité aj správne kosenie v priebehu roka. V prvom rade musia byť nože na kosačke dokonale ostré, aby trávu strihali a netrhali. Tupé nože spoznáme podľa toho, že po kosení sú steblá trávy rozstrapkané a o 1 – 2 dni je trávnik žltý (rezné rany zasychajú a zožltnú). Výška kosenia sa riadi hlavne počasím a spôsobom využitia trávnika. V lete, keď bývajú dlhšie obdobia sucha, ani zavlažované trávniky nekosíme pod 4 cm. Nízke kosenie spôsobuje prehrievanie pôdy a zasychanie alebo až spálenie trávy. Na výšku cca 2 cm kosíme trávniky športové a okrasné, ale tiež len mimo období sucha.